Do mozaiky duchovného života a histórie Danišoviec spojených s menom sv. Márie Magdalény patrí aj kaplnka s prameňom nachádzajúcim sa severozápadne nad obcou. Kedy si začali danišovský veriaci uctievať Máriu Magdalénu doposiaľ nie je známe. Mohlo sa tak stať koncom 14. alebo začiatkom 15. storočia. V tom období sa datuje aj vznik plastiky (sochy) Márie Magdalény pravdepodobne v dielňach Majstra Madony z Lomničky okolo rokov 1410 – 1420. Socha Márie Magdalény je teraz v správe Spišského múzea v Levoči a patrí medzi najcennejšie exponáty. Začiatkom roku 2008 na výstave v západnej Európe bola ocenená na 1 milión eur. Spomínaná plastika sv. Márie Magdalény bola na jednom z oltárov v danišovskom kostole.
Kedy na tomto mieste bola postavená prvá kaplnka nám nie je známe, iste tu stála nejaká nakoľko sa tu konali obrady svätenia prameňa (prameňu boli pripisované liečivé účinky už v 15.storočí), ktoré v 16. storočí ešte neboli spresnené.
Až v roku 1672 páter Ján Lonnakowicz vypracoval : „Benedictionis Fontis s. Mariae Magdalenae“.
Je to obrad svätenia a očisťovania vody soľou, ktorá sa sype do vody. Soľ má v tejto vode slúžiť zdraviu veriacich, ich telu a duši. Potom kňaz požehnáva posolenú vodu a prosí o požehnanie Pána a o orodovanie blahoslavenej Márie Magdalény u všetkých svätých, aby ktokoľvek si z vody vezme obdržal oslobodenie od všetkého zlého, zdravie tela a ochranu duše. To dalo aj podnet k veľkým pútiam. Voda z toho prameňa posvätená uvedeným spôsobom osožila oddávna v predstavách mnohých ctiteľov sv. Márii Magdalény pri rôznych neduhoch a chorobách, najmä pri liečení nemocí očí, hlavy, vredov atď. To nežilo len vo vedomí obyvateľov Danišoviec, ale aj v širokom okolí, o čom svedčili početné poďakovania, v kostole vydávajúce svedectvo vďačnosti. Časom boli však z chrámu odstránené.
Z darovaných obrazov na počesť sv. Márie Magdalény, ktorých bolo veľa, ostal iba jediný, ktorý daroval krajčír Ján Šmelko ako výraz obdržaného obrodenia. Tento človek mal problém s očami, k čomu sa pridružili ešte i bolesti hlavy a žalúdka. Vidiac, že ľudská pomoc je márna, všetku svoju nádej obrátil k sv. Márii Magdaléne. Kaplnku navštívil 17. júna 1723. Na počesť patrónky dal odslúžiť tri omše, tri dni z prameňa zbožne pil vodu, umýval si ňou oči a keď ešte užíval „charovian“, po necelých dvoch týždňoch, vrátil sa mu zrak. Pripisoval to jedine pomoci sv. Márie Magdalény. Neskôr o tom informoval Ignáca Dominika Fabriciho, farára v Odoríne, ktorý bol veľkým ctiteľom sv. Márie Magdalény a ktorý dal zhotoviť jej obraz do kostola v Danišoviach. V ústnom podaní sa hovorí aj o vyliečení zraku malého dievčatka, ktoré po kúre umývania očí vodou z prameňa, opäť začalo vidieť.
Tradícia svätenia vody z prameňa sa zachovala dodnes. Vieme, že už je to len tradícia a voda je len svätenina bez zázračných účinkov. Podľa ústneho podania v kaplnke visel len obraz (môže ísť o obraz, ktorý t.č. visí v južnej predsieni chrámu). Terajšie usporiadanie kaplnky pochádza pravdepodobne z čias pôsobenia odorínskeho farára Michala Štofku v roku 1923 . Oltár vtedy dala postaviť Alžbeta Puškárová a jej dcéra Mária.
Okrem kaplnky povšimnutie si zaslúžia aj obe lipy, ktoré sú tiež doplnkom histórie tohto miesta. Nevieme v ktorom storočí boli zasadené, ale ich mohutný vzrast svedčí o dlhodobej pamäti z minulosti. V súčasnej dobe sa už robí výskum o ich veku s možnosťou zaregistrovania ako vzácnych exemplárov.
