1204
V staršej historickej literatúre sa objavili informácie o existencii obce, kostola, resp. farára v Danišovciach už roku 1204. Dokumenty k tomuto kostolu by sa mali nachádzať v „kapitulských archívoch“. Tieto informácie sa bližšie nikde necitujú, preto ich môžeme brať zatiaľ iba ako hypotézu.
14. storočie
Podporujú ju však románske prvky jeho architektúry, ako aj súpis pápežských desiatkov zo začiatku 14. storočia, z ktorých sa usudzuje, že danišovská fara existovala už v 12. storočí.
1241 – 1242
Počas tatárskeho vpádu v rokoch 1241 – 1242 bola spôsobená vyľudnenosť Danišoviec, a obec stratila postavenie aj farára.
1287
Majetok prešiel do vlastníctva zemepána, ktorý sa postaral potom o jeho obnovu, t.j. doosídlenie novými osadníkmi. S najväčšou pravdepodobnosťou to bol istý Dionýz, ktorý mal syna Mikuláša. Uvádza sa to v listine uhorského kráľa Ladislava IV. z 3.4.1287.
1317
Najstarší priamy písomný doklad o samotnej existencii obce Danišovce pochádza až z 12.11.1317. Vtedy uhorský kráľ Karol Róbert potvrdil za zásluhy v boji proti Matúšovi Čákovi a jeho spojencom pri Rozhanovciach spišským Sasom staré výsady, ktoré získali od jeho predchodcov. Súčasne v listine vymenoval mestá a obce s príslušnými majetkami, ktorých sa tieto výsady týkali.
16. – 17. storočie
Zatiaľ čo o obyvateľoch Danišoviec zo stredoveku vieme len veľmi málo a predpokladáme, že ich časť mohli tvoriť nemecké rodiny, od 2. polovice 16. a hlavne 17. storočia už máme k dispozícii viacej prameňov a môžeme sledovať aj konkrétne priezviská Danišovčanov, ich majetok, počet domov i poddanské povinnosti. Rozvoj Danišoviec, ale aj iných mestečiek a dedín na Spiši, bol ovplyvnený hlavne vnútropolitickou situáciou v krajine a stavom poľnohospodárskej výroby.
18. storočie
V druhej polovici 18. storočia k tomu pristúpili aj zvýšená starostlivosť štátu o obyvateľov po stránke osvety a zdravotníctva.
Základným zdrojom obživy Danišovčanov bola pôda. S pôdou Danišovčania rástli, tešili sa z úrody a veľmi intenzívne prežívali roky neúrody a prírodných pohrôm. Na danišovských poliach sa pestovalo prevažne žito, jačmeň, ovos, krmoviny a ľan. Chlapi pracovali okolo hospodárstva, plietli koše a rúbali drevo. Len malá časť sa zamestnávala murárstvom a tesárstvom.
